Môj lepší svet - zo života popri Manuka mede

Rád pomôžem, keď je to v mojich silách a nehladím na to, či daný neznámy človek môže byť potenciálnym zákazníkom. Baví ma ľudskosť a príležitosť napomôcť zmene veciam, ktoré sú iným v podstate opodstatnene ľahostajné, alebo len neveria, že by mohli niečo ovplyvniť.

V dnešných dňoch však cítim, že dobro v ľudoch prebíjajú pocity neistoty a vyčerpanosť. Sám chvíľami strácam nádej, že takto môže môj svet fungovať, aby som mohol byť v pohode. Preto som sa rozhodol zverejníť pár z mojich príbehov, aby sme si mohli vymeniť pozitívnu energiu s ľudmi, ktorí vnímajú svet a konajú podobne ako ja. :)

Covid KFC Marosova-radost

Maličkosti, ktoré robia mnohí z nás

Na jednom z mojich občasných výletov do KFC na začiatku karantény niekedy v Marci 2020 k môjmu oknu na aute prišiel pán z fotografie. Jasné, že som prehodnocoval, či otvoriť okno, aby som sa nenakazil a v rade asi piatich áut som bol vlastne jediný, ktorý mu okno otvoril, aby si ho vôbec vypočul.

Povznesenie sa nad predchádzajúcu skúsenosť

Váhal som otvoriť najmä kvôli tomu, že som sa pár dní pred tým už ohrozil. Rozdiel bol však v tom, že tento pán mal rúško a tak som sa nenechal ovplyvniť predchádzajúcim zážitkom jeho kolegu. Jeho žiadosť bola jednoduchá. Prial si niečo najlacnejšie z KFC. Tak som vypočítal, že by si zaslúžil presne to, čo som mal v pláne kúpiť sebe a kolegom z práce. Ako bonus som na základe tohto príbehu poslal manukový balíček ľudom do OZ Proti prúdu, aby som si doprial pocit, že som urobil maximum.

Peto-vajnorska01

Človek so zdravým rozumom by povedal, že to nie je OK..

Ja musím potvrdiť, že to asi bude pravda a k tomuto príbehu by sa možno hodilo podobné upozornenie, ako vidíte na vtipných, alebo nebezpečných videách "toto doma neskúšajte".

Lebo keď sa nad tým zamyslím, zastaviť pri človeku, ktorý leží v strede Vajnorskej ulice, kde akurát nesvieti lampa a vystúpiť, aby som zistil, či je v poriadku nie je asi to najbezpečnejšie riešenie a nemusí to v dnešnej dobe dopadnúť dobre.

Keď mám však dobrú náladu, riziko až tak nevnímam..

Preto som sa podgurážanému Peťovi ponúkol, že ho odveziem, kam si bude priať. Stálo ma to pár kilometrov navyše, aby som neznámemu človeku v ťažkej situácii trošku trefne pomohol, aby neskončil horšie nielen on, ale aj človek, ktorý by ho mohol prejsť.

Račianske mýto - zábavka

Síce sa snažím nestarať do vecí, do ktorých ma nič nie je, ale

Ak mám pocit, že viem niečo užitočné urobiť, idem hlbšie a zaujímam sa.

Ak je to príliš ďaleko od mojích kompetencií, snažím sa neplytvať časom, NERIEŠIM.

V tomto prípade mi to vyšlo:

Raz som skončil v protismere kvôli chýbajúcemu značeniu na križovatke. Cez Račianske mýto prejdú denne tisícky áut, tak človek ani nepredpokladá, že by tam mohla byť nejaká chyba, ktorá by sa dala napraviť vďaka nezištnému záujmu a už vôbec nie, že by na to niekto z vedenia mesta mohol zareagovať. Asi by som to ani neriešil, keby mi kamarát Filip náhodou nespomenul, že tam dostal pokutu kvôli tomu, že tam skončil v protismere.

Vyskúšal som to, čo ma stálo asi pol hodinu a pomocou google maps a skicára som načrtol môj návrh na zlepšenie a poslal na magistrát.

Realizácia návrhu netrvala viac ako mesiac a myslím, že to stálo za to. Ak veríte v náhody, vedzte, že toto bolo jedno z mojích prvých videí, ktoré som v aute natáčal.