ZáZRAKom sa podarilo

Začalo sa to banánmi v Tescu, skončilo neopísateľnými pocitmi

Ludskost1aPoďme však na to pekne po poriadku.

Nechodím na prednášky úspešných ľudí, lebo na to akosi nemám čas ani chuť aj keď si nie som istý či je to správne, ale za to som kedykoľvek pripravený na lekciu od kohokoľvek, za ktorú väčšinou aj rád poďakujem, prípadne ochotne zaplatím.

A inak to nebolo ani v tomto prípade, keď som pri nákupe v Tescu prvý krát uvidel nevidiaceho pána bez paličky, ktorý šmátral na mieste kde bývajú zvyčajne, vtedy vypredané, banány. Tak som sa mu prihovoril v nálade pomôcť s nákupom. Súhlasil, povedal: „chyť mi lokeť a ideme“

Banány sa teda škrtli a hneď sme šli na dvoje hašlerky, 4+1 zadarmo Deli tyčinky pre maminu, najlacnejšia saláma v akcii, pred ktorou som prišiel do stavu.. Maroš..

Toto je tá lekcia za ktorú sa patrí zaplatiť a navrhol som mu, že dnešný nákup je na mňa.

Chvíľku protestoval, ale pochopili sme sa a súhlasil. Tak som mu hneď do košíka potajomky (lebo veď nevidel pridal lepšiu salámu, k jeho naplánovaným najlacnejším jogurtom som prihodil miláčikov, chlieb vo večernej zľave a jedno pivko. Pekné na tom bolo to, že aj napriek dohode o nákupe na môj účet svoju taktiku nezmenil a pokračoval v natrénovanej skromnosti. Keď som si toto uvedomil, tak som ešte od pokladne rýchlo utekal po Mozartove gule a jahodovú Milku, nech si maminka pochutná, keď je to už na mňa a pána už zrejme nikdy neuvidím. Spolu to bolo menej ako 15€.

To som však ešte netušil, že sa môj 15€ lístok za uspokojivú chvíľku v nasledujúcich minútach zmení na niekoľko mesačné upratovanie jeho života.

Z ničoho nič, pre nič za nič som ho odprevádzal domov a na tejto krátkej ceste som sa v skratke dozvedel, že nemá schválený dôchodok, na ktorý mal nárok dva, či tri roky iba kvôli chýbajúcemu potvrdeniu. Na krku exekúciu zo zdravotnej poisťovne a teda bez nároku na operáciu, minuté všetky ušetrené peniaze, meškal s nájomným, doma 96 ročnú maminu obaja odkázaní iba na jej dôchodok.

Z tohto nášho 1. stretnutia som teda odchádzal s chrobákom v hlave, lebo som bol zrazu zoči voči rokmi neriešiteľnému problému, ktorého vyriešenie by mohlo stáť naozaj za to. 

Prajete si vedieť viac?

...ako to celé prebehlo, koľko zaujímavých prekážok nás čakalo a ako to vyzerá teraz, po pár rokoch?